Organicky viazaný jód nie je novodobý objav ani princíp spojený iba s jedným konkrétnym výrobkom. Jeho história siaha viac ako 200 rokov do minulosti. Už v 19. storočí vedci poznali organické zlúčeniny, v ktorých bol jód chemicky viazaný na uhlík, a na začiatku 20. storočia vznikol aj prvý dobre zdokumentovaný jódovaný rastlinný olej.
Dnešné produkty s organicky viazaným jódom teda nadväzujú na dlhý vývoj organojódovej chémie. Pozrime sa na dva najdôležitejšie míľniky tejto histórie.
1822 – prvá organická zlúčenina jódu
V roku 1822 francúzsky chemik a farmaceut Georges-Simon Serullas opísal iodoform (CHI₃), jednu z prvých zdokumentovaných organických zlúčenín jódu. Približne v rovnakom období ho nezávisle pripravil aj britský chemik John Thomas Cooper.
Iodoform bol dôležitým míľnikom preto, že v jeho molekule je jód chemicky viazaný priamo na uhlík. Práve väzba jódu na uhlík je základným znakom organojódových zlúčenín. Organicky viazané formy jódu majú oproti bežným anorganickým zdrojom odlišné a z hľadiska dopĺňania jódu výhodné vlastnosti, napríklad postupnejšie uvoľňovanie a dlhšie pôsobenie v organizmem, ako aj podstatne menšie riziko predávkovania sa jódom.
1901 – jódovaný rastlinný olej Lipiodol
Pre dnešné oleje s organicky viazaným jódom je ešte významnejší rok 1901. Francúzski farmaceuti Marcel Guerbet a Laurent Lafay vtedy vyvinuli Lipiodol – jódovaný prípravok vyrábaný z makového oleja. Historické odborné zdroje ho uvádzajú ako jeden z prvých dobre zdokumentovaných komerčne využívaných jódovaných rastlinných olejov.
Nešlo o jód jednoducho rozpustený alebo primiešaný do oleja. Jód bol chemicky začlenený do organických zložiek odvodených z makového oleja.
Lipiodol bol pôvodne vyvinutý na terapeutické použitie a podával sa aj perorálne. Až neskôr, od 20. rokov 20. storočia, sa výrazne presadil ako kontrastná látka v rádiológii.
Tým sa už viac ako pred 120 rokmi prakticky ukázalo, že rastlinný olej môže slúžiť ako základ prípravku obsahujúceho orchanicky viazaný jód.
Organicky viazaný jód dnes
Organicky viazaný jód možno pomocou rôznych technologických postupov začleniť do rôznych olejových nosičov. Použiť možno napríklad makový, tekvicový, olivový alebo konopný olej, ale aj oleje živočíšneho pôvodu, ako je rybí olej.
Jednotlivé produkty sa preto môžu líšiť použitým olejom, jeho prirodzeným zložením aj spôsobom výroby. Ak obsahujú porovnateľné množstvo využiteľného jódu, ich hlavné rozdiely pre spotrebiteľa spočívajú najmä vo vlastnostiach samotného nosného oleja – v zastúpení mastných kyselín a ďalších prirodzených látok, chuti či cene, nie v biologickej dostupnosti jódu.
Príkladom je na slovenskom trhu známy tekvicový olej FORTUNA VITAE založený na riešení prof. Ivana Turianicu, ale aj ďalšie produkty využívajúce iné olejové nosiče:
Tekvicový olej s organicky viazaným jódom →
Tekvicový olej s prirodzeným obsahom fytosterolov, tokoferolov a ďalších bioaktívnych látok.
Konopný olej s organicky viazaným jódom →
Rastlinný olej s významným obsahom omega-3 ALA, prirodzeným pomerom omega-6 : omega-3 a obsahom GLA.
OMEGA-3 HP + I Rybí olej s jódom Nutraceutica →
Rybí olej s prirodzeným obsahom omega-3 mastných kyselín EPA a DHA.