Už v dávnej histórii bol aktívny pohyb súčasťou ľudského života. Aj keď nebol až tak nutný k zachovaniu dobrého zdravia, ako v dnešnej modernej dobe, mal svoj význam a poslanie. Na začiatku súčasného športu boli zrejme kmeňové - skupinové záujmy na obranu svojho obydlia, majetku a vlastných životov. Môžeme to nazvať aj prípravnými bojovými aktivitami, možno hrami, či zábavou. Súťažilo sa napríklad v lukostreľbe, v jazde na koni, v zápasení, v loptových hrách a gymnastike. Súčasnú podobu nadobudli tieto športové aktivity až postupom času. Fyzická aktivita mala, a aj v súčasnom období má veľký význam pre celkové zdravie každého človeka. Čím menej telesnej námahy vydáme v práci, tým viac je potrebné, aby sme aj prostredníctvom športu udržovali svoju hmotnú schránku v dobrom stave a kondícii. Nie každý si uvedomuje skutočnosť, že bez primeranej fyzickej aktivity je nemožné si udržať pevné zdravie a silnú imunitu. Je síce pravda, že kedysi, v minulých desaťročiach, storočiach nebolo toľko športovcov, ale na druhej strane mali ľudia obvykle aj viac bežného, prirodzeného pohybu.

21. storočie je éra počítačov, mobilov, televízie a iných technologických výdobytkov. Väčšina detí a mladých ľudí si odvykla od pravidelného každodenného pohybu. Veľa času trávia v sede pri svojich elektronických hračkách - neživých spoločníkoch. Našťastie sa rozmáha aj sezónny šport v uliciach hlavne v podobe cyklistiky, behu, jazdy na kolieskových korčuliach a pod. Za posledných 10 až 20 rokov pribudlo aj na Slovensku množstvo fitnescentier, domácich posilňovní, tenisových kurtov, jednoduchého cvičebného náradia na malých mestských a dedinských ihriskách. Nie sú žiaľ v dostatočnej miere využívané. Len menšie percento ľudí pravidelne navštevuje tieto spoločné zariadenia, čo je škoda, lebo na to doplácajú predovšetkým oni sami nedostatočnou kondíciou, či odolnosťou voči vonkajším vplyvom.

Je síce známy fakt, že na fyzickom tele záleží väčšine ľuďom, no len minimum z nich naozaj vie, ako sa oň správne starať. A hlavne len mizivé percento vie, na aký účel bol šport pôvodne určený, ako a prečo vznikol, čím a kým bol inšpirovaný. Globálne sa nechápe jeho hlbší zmysel a podstata. Tieto súvislosti lepšie a hlbšie chápali staroveké civilizácie.

V súčasnosti sú širšej verejnosti o prínose športu známe hlavne tieto fakty:

- telesná aktivita zlepšuje, urýchľuje obeh krvi a tým sa zlepšuje celkové okysličovanie organizmu.
- zlepšuje sa zásobovanie živinami.
- lepšie prebiehajú detoxikačné procesy a tým sa podporuje aj celkové zdravie a redukcia hmotnosti.
- pomáha pri liečbe osteoporózy, aterosklerózy, diabetesu a iných civilizačných ochorení.
- endokrinné žľazy vyplavujú viac užitočných hormónov, ktoré navodzujú pocit šťastia, pokoja a uspokojenia.
- zlepšuje kvalitu spánku a pamäte, predlžuje stredný vek človeka.
- je silným fenoménom zbližovania a hlbšieho porozumenia medzi rôznymi kultúrami.

Pohyb tela v rôznej podobe spôsobuje a ovplyvňuje tok lymfy. Práve ona odbúrava z tela bunečné metabolity, odpadové produkty. Tak, ako krv prúdi cievami a srdcom, ako vzduch vniká nosom do pľúc a následne do všetkých buniek, tak pohyb aktivizuje činnosť lymfy. Ak by bola táto tiež životne dôležitá tekutina pasívna, ľudské bytie by bolo nemožné, resp. veľmi sťažené a krátko trvajúce. Preto je prospešné zaradiť do svojho denného režimu aspoň pár minút cvičenia. Avšak, je potrebné mať dĺžku a intenzitu športovania pod kontrolou. Ako sa vraví, zlatá stredná cesta, alebo všetko s mierou.

Ruský vedec A. Frolov už koncom minulého storočia poskytol širokej verejnosti rokmi podložený výskum pôsobenia rekreačného, kondičného a vrcholového športu na kvalitu a dĺžku života človeka. Potvrdil napríklad to, že nadmerná fyzická záťaž urýchľuje kôrnatenie ciev - aterosklerózu, urýchľuje starnutie, oslabuje imunitu. To, čo človeku skutočne prospieva, je uvážený - vedomý pohyb v takej srdečnej frekvencii, v ktorej nevzniká náhle, alebo dlhodobé zadýchanie sa, resp. nedostatok kyslíka. Práve tento spôsob, keď dýchame rýchlo a plytko zapríčiňuje, že sa kyslík expeduje do jednotlivých častí organizmu nerovnomerne. Niektoré časti ho majú nadbytok, iné nedostatok. To je príčinou vnútornej disharmónie, ktorá si skôr či neskôr vyžiada svoju daň.

Trénovať by sme mali tak, aby sme nelapali po dychu a najmä tak, aby sme si boli pri každom jednom pohybe vedomí toho, čo vykonávame. Mali by sme mať pod kontrolou svoje končatiny, dych a mali by sme sa usilovať o maximálnu koncentráciu bdelého vedomia. Keď sa neustále pozorujeme a žijeme v prítomnom okamihu, výrazne sa zlepšuje aj naša sústredenosť. Takýto prístup nevyvoláva vnútorný stres, prijímame dostatok kyslíka, živín z krvi, lepšie sa zbavujeme škodlivých toxických látok, ktoré vznikajú pri športe vo zvýšenom množstve. Celkovo sa cítime vyrovnanejšie, kľudnejšie a harmonickejšie.

Fyzický pohyb by mal slúžiť nielen na rozvoj, udržiavanie funkčnosti a výkonnosti tela, ale mal by zveľaďovať aj naše vôľovo - morálne vlastnosti. Mal by sa stať prostriedkom k harmónii medzi dušou, mysľou i telom. Čokoľvek robíme s nádejou, presvedčením a radosťou nám dodáva životnú silu, ktorá nám spätným pôsobením umožňuje žiť kvalitnejší život na mentálnej, emocionálnej, psychickej i hmotnej úrovni.

Zverejnené: 30.8.2016

Zdroj: vitalfit.sk